WEB Ciki - Legenda o Slovákoch

Legenda o Slovákoch

        Kedysi veľmi dávno, pradávno, Pán Boh rozdával jednotlivým národom svoje dary.
Jeden národ Ho prišiel poprosiť o bohatú úrodu, druhý o zdravie, tretí o široké, veľké územie a pod. Pán Boh vyhovel ich žiadostiam.
    Keď všetko porozdával a obdarovaní sa v pokoji porozchádzali, Pán Boh sa ešte poobzeral, či je všetko v poriadku a zrazu zbadal v diaľke na obzore, že sa k nemu ešte niekto ešte blíži. Počkal. Prišli celkom blízko, klobúčiky si sňali z hlavy a pokorne stáli.
    „No a vy ste kto, čo tak neskoro chodíte?"
    „Slováci sme, Pane Bože..."
    „Aha, Slováci. A kde ste sa doteraz motali? Vždy chodíte na poslednú chvíľu. Veď ja som už všetko porozdával. Ej, ej, Slováci!"
    Ale videl ich tak pokorne stáť a vedel, že sú chudobní, nuž sa ich trochu miernejšie spýtal:
    „A o čo ste ma vy prišli poprosiť?"
    „Pane Bože," ozvali sa Slováci skoro naraz, „my sme Ťa prišli poprosiť - aby si nás mal rád..."
    Tak ostali chvíľu ticho. Pána Boha prosba Slovákov dojala.
    „Hej? To ste ma prišli poprosiť? No, dobre ste ma prišli poprosiť, Slováci. Tak ja vám sľubujem, že vás budem mať rád."
    Slováci radostne poďakovali, klobúčiky si dali na hlavy a chystali sa odísť.
    „No, počkajte, Slováci", povedal Pán Boh, „ja vás predsa len s prázdnou rukou nepošlem domov, ja tu predsa pre vás ešte niečo mám."
    A tak im začal rátať.

    - „Po prvé vám dám krásnu ľúbozvučnú reč.Vždy si ju chráňte."
    - „Po druhé vám dám krásné melódie a krásne piesne.
        Budú také krásne, že vám bude svet závidieť."
    - „A po tretie vám dám krásnu krajinu pod Tatrami, vašu vlasť.
        Nebude veľká, ale bude taká krásna, že sa bude podobať raju.
        A ja budem mať v nej svoje zaľúbenie.
        Vážte si ju, zveľaďujte si ju."

    „Ale za to, ja vás chcem o niečo, poprosiť. Sľúbte mi,
        že budete svorní,
        že budete jednotní,
        že si nebudete jeden druhému závidieť a
        že si budete jeden druhému pomáhať."
    Slováci nadšene sľúbili, zaďakovali Pánu Bohu a odišli.

    A legenda ďalej takto hovorí:
    Vždy vtedy, keď Slováci tento sľub plnili, vždy boli šťastní. Ale akonáhle ho porušili, tak legenda hovorí, že vždy vtedy horko zaplakali...

    Tak neviem, v akom období sa práve nachádzame. Či sľub plníme, alebo nám prichodí neraz si aj horko poplakať. No jedno je isté:
        Sľub, ktorý dal Pán Boh Slovákom, že ich bude mať rád, plní.
    Veru plní, aj keď sa nám to niekedy nezdá.
    Lebo kdeže by už bol ten slovenský národ, keby nad ním stále nedržala ochranu tá Jeho dobrá a spravodlivá ruka. No a my aj keď ten náš sľub neraz veľa porušujeme, predsa si myslím, že v kútiku srdca Ho o to vrúcne prosíme, napr. aj v piesni:

´Prosíme Ťa, by zavládla medzi nami jednota´

alebo:

... žehnaj národ slovenský,
nech nás ruka Tvoja vodí,
chráň nám mravy, chlieb a reč...

alebo z ´Modlitby´ Milana Rúfusa:

Môj dobrý Bože, vzhliadni naň,
stráž nám ho neustále,
ach, aspoň Ty ho Veľký chráň,
keď si ho stvoril malé.

A preto pevne veríme, že náš dobrotivý Pán Boh bude náš národ slovenský naďalej ochraňovať...

POZN.: Známa speváčka ľud.piesní, p. Darinka Laščiaková, na kultúrnych vystúpeniach niekedy povedala túto legendu o Slovákoch. Zapáčila sa mi a požiadal som ju o zapísanie tohto textu. - - - Anno: MMII may, C#